Ako identifikovať problém s intoleranciou na potraviny?

Rozhovor s MUDr. Ivetou Plšekovou

Food boom. Jedlo, potraviny, ingrediencie sa dnes stávajú trendom. Písať o nich, čítať, nakupovať, skúšať. Napriek obrovskej popularite trendového jedenia sa stále málo vie o dôsledkoch nesprávnej životosprávy. Alergie, intolerancie. Potravinová kultúra súčasnosti môže byť nielen prospešná, ale aj zdravie poškodzujúca. V takom prípade sa zvyčajne snažíme vyhľadať odbornú pomoc lekára. Ako sa prejavujú prvé symptómy?

Lekári prvého kontaktu sa čoraz častejšie stretávajú s pacientami, ktorí sa sťažujú na problémy spojené s trávením, zápchami, nafukovaním, nevoľnosťami. Ale i nespavosťou, migrénami, ekzémami či depresiami. Na prvý pohľad rôzne symptómy, no môžu mať spoločného menovateľa – potravinovú intoleranciu (PI). Ako ju identifikovať? Pýtam sa skúsenej lekárky, naviac výživovej poradkyne, doktorky Ivety Plšekovej.

HP: Pani doktorka, už na začiatku nášho stretnutia sme prebrali problematiku súčasného životného štýlu. Pacientovi často vôbec nenapadne, že príznaky, ktoré mu spôsobujú zdravotné problémy môže spájať s jedlom. Kedy vznikne podozrenie, že ide o novodobý problém senzitivitu na potraviny – potravinovú intoleranciu? S akými príznakmi ste sa Vy ako lekár v prvej línii stretli najčastejšie?

IP: Príznaky sú naozaj rôzne. Od tradičných pocitov ťažoby v tráviacom trakte, po neurózu, migrény, problémy dermatologického charakteru po nespavosť. Zvyčajne urobím pacientovi základné vyšetrenia – krv, moč, stolicu na helikobaktera. (Pacienta odošlem prípadne na sono brucha alebo rtg žalúdka s pasážou zažívacieho traktu. Alebo samozrejme posielame pacientov k špecialistom.) Ak sú výsledky negatívne a pacientove príznaky mi naznačujú, že by mohlo ísť o problém s potravinami, navrhnem mu aktuálnu diagnostiku. Samozrejme ho upozorním, že nie každé vyšetrenie je hradené zo zdravotného poistenia, ale poviem mu moje skúsenosti. Moje podozrenia sa veľmi často potvrdia.

HP: Stalo sa Vám, že sa pacient vrátil od rôznych špecialistov a ani po medikamentóznej liečbe sa mu symptómy pre nás známej PI nezmiernili?

Samozrejme. Je to veľmi častý jav. Rovnako tak situácia, kedy pacienta po 5 rokoch užívania liekov prestane situácia baviť a pýta sa ma, či to nejde inak. Vracajú sa aj takí, ktorým som identifikovala PI, ale odmietli zmeniť životný štýl z rôznych dôvodov. Som si istá, že nikoho nebaví byť chorý.

HP: Diagnózou rýchlej doby je aj intolerancia s problémovým histamínom, označovaná ako HIT. Zmätok vzniká najmä z  informácií na internete, no bohužiaľ nie je ani dostatok publikácií s odporúčaním, ako sa ma postihnutý človek správať. Možno preto je internet „amatérskym lekárom“. Prídu pacienti už dopredu informovaní?

IP: Je to individuálne. Mnohí ľudia si dnes už čo to prečítajú, majú kolegov, či niekoho v rodine, kto trpí intoleranciou a na základe ich skúseností sa chcú dať vyšetriť, lebo majú tiež ťažkosti. Iným test HIT navrhnem po zvážení príznakov. Výhodou je samozrejme aj uhradenie testu zdravotnými poisťovňami na rozdiel od testov na potravinovú intoleranciu (ide o dve samostatné diagnózy, preto je niekedy vhodné spraviť oba testy).

HP: Akú diagnostiku používate na identifikáciu PI Vy?

IP: Používam Food Detective test alebo Food Print. Sú rýchle a spoľahlivé pre prvú diagnostiku. Na zistenie základných intolerancií postačuje. Zložitejšie testy odporúčam skôr u ľudí s viacerými ochoreniami alebo faktormi. Poviem príklad: diabetik s intoleranciou, či vegetarián ktorý trpí rôznymi intoleranciami a chce ostať vegetariánom….

HP: Dobre, zistíte, že pacient nemá ani HIT, ani mu u gastroenterológa nezistili intoleranciu napríklad laktózy či lepku, na ktorú upozorňoval (príznaky, nevoľnosti, migrény). Aký je zvyčajný postup všeobecného lekára? Aký by bol Váš postup?

IP: Často chcem od pacientov, aby mi napísali 10 dní, čo jedia a pijú. Presne. Aj množstvá aj časy aj čo konkrétne. Potom si to s nimi rozoberiem. Mnohí sa potom čudujú, čo v skutočnosti jedia a ako mylne si mysleli, že dobre. Urobíme zmenu jedálnička v zmysle racionálnej výživy. Navrhneme, čo v strave chýba alebo uberieme z čoho je priveľa. Ak pacient chce, robíme aj Food Detective test alebo jeho rozšírenú variantu Food Print. Zvyčajne s dobrým efektom.

HP: Pani doktorka, ak aj lekár definuje problém s potravinami, častokrát nevie viac poradiť, ako sa stravovať. Z mojich skúseností mám pocit, že nie sú informovaní o novoobjavených (tradičných) potravinách, alternatívach a niekedy sa snažia možno skôr uspokojiť pacienta liekom, prípadne len veľmi stroho vedia poradiť, akým potravinám sa má pacient vyhnúť, a nie, čo jesť môže. Takáto komunikácia často vedie k „Dr. Google“…

IP: Prepáčte, my sa na medicíne vôbec o stravovaní a jedálničkoch neučíme. A nové trendy či diéty sú pre lekárov neznáma oblasť. Zostaviť jedálniček pre pacienta vedia možno lekári, ktorých spočítam na Slovensku na prstoch rúk. No naučili sa to mimo školy, niekde inde. Vypočítavať energetické hodnoty, redukčné jedálničky, či jedálničky pre ľudí s diabetom, nefrologickými ochoreniami, chorobami onkologickými – to je úzky profil. Toto je hudba budúcnosti, ale nutná hudba. Musia si to uvedomiť aj kompetentní. Ľudia na ministerstve zdravotníctva i poisťovne.

Toto je pravá prevencia, nie preventívna prehliadka u lekára, ktorý vám aj tak neporadí s jedálničkom, lebo to nevie. Potrebujeme dobrých výživových poradcov. Vyštudovaných tento odbor. Alebo lekára so sebareflexiou, ktorý spolupracuje s takýmto odborníkom na výživu a pacienta k nemu odporučí. Lekár nemusí vedieť všetko, no aspoň by mal poznať cestu, aby sa pacient motivoval k uzdraveniu.

HP: Stretla som aj s takou výpoveďou lekára, že pacienti si lieky často uprednostňujú pred zmenou stravy. Vy ste certifikovaný výživový poradca. Ako dokážete spojiť tento benefit s lekárskou praxou
pre pacienta?


IP: Sama som bola nahnevaná, že neviem pacientom správne povedať, čo majú a čo nemajú jesť. A už vôbec nie, zostaviť im jedálniček. Preto som sama absolvovala kurz výživového poradenstva a neskôr aj prednášala v takom kurze. Potrebujú to všetci obvodní lekári aj pediatri. Ja sa na pacienta nikdy nedívam len cez optiku liečby medikamentmi. Vediem pacientov, samozrejme tých, čo chcú, aj ťažšou cestou. Zmenou životosprávy, kde strava hrá veľmi dôležitú úlohu. Výsledky sú oveľa lepšie než medikamentózne.

HP: Aké sú Vaše skúsenosti s potravinovou intoleranciou? Podelíte sa s nami so skúsenosťami z praxe?

IP: Za tie 4 roky odkedy sa v ambulancii robia testy sú to mnohé prípady.

  1. 14 ročnej slečne sme tvrdili na základe testu, že má problém s lepkom. Mala bolesti hlavy, priberala, matka s ňou chodila k alergologičke i gastroenterológovi. Ten nás vysmial. No matka trvala na gastroskopickom vyšetrení na celiakiu. Na tretí raz sa potvrdila. Po vynechaní lepku pacientka schudla a nemá žiadne ťažkosti, ani alergiu/intoleranciu. Diagnostika celkovo pomohla k nastaveniu liečby, stravy a hlavne psychickej pohody celej rodiny.
  2. Pacient 5 rokov chodil na gastro vyšetrenie, lebo ako 34-ročný mal vredovú chorobu dvanástorníka a musel užíval Helicid. 5 rokov každý polrok gastroskopia a potom Helicid. Bludný kruh bez vízie čo ďalej. Gastroenterológ nevedel pomôcť. Urobili sme test na intoleranciu, vynechali problematické potraviny, nastavili stravu podľa potrieb a pacientových možností a pacient je bez Helicidu i vredov a má sa dobre.
  3. Mala som pani s neskutočnými vyrážkami. Roky. Chodila na kožné vyšetrenia, podstúpila mnohé procedúry i liečby kortikoidmi. Jej dôvera v tento typ neúspešnej liečby zmizla. Po teste sme dočasne vylúčili problémové potraviny, nastavili eliminačnú diétu podľa jej potrieb a stav sa po troch mesiacoch radikálne zmenil. Koža bola čistá.

Takých príbehov je veľa. Ale aj takých, že pacient nevydržal nejesť problémové potraviny a radšej zvolil hltanie tabliet. Vždy je to individuálne.

Ak aj lekár bude vedieť, ako má diagnostikovať a liečiť, je hlavne na pacientovej vôli liečbe porozumieť, dôverovať jej a chcieť sa vyliečiť. Lebo máme pacientov, ktorí sa radi liečia stále – z niečoho.
Za chorobami a príznakmi sa skrýva veľa zo psychiky, spôsobu života. Snažíme sa o komplexnú liečbu.“

MUDr. Iveta Plšeková bude 29. septembra 2017 jednou z hlavných prednášajúcich
na medzinárodnom lekárskom podujatí
Hovorme o tom: „Identifikácia potravinových intolerancií. Ako pokračovať s liečbou pacienta“. Viac o programe a registrácii TU.


Článok pripravila: Henrieta Kundrátová